- ochranca zachovania národnej identity Rusínov
Simdesjatešeste kolo hitparady rusyňskych narodnych špivanok pryneslo taky konkurzny špivanky:
čislo 1 * Štefan Vasilenko i Mylan Blycha - "Zahrajte hudaci..."
čislo 2 * Anna Poračova - "Kyjivska dribna..."
OBEC CHMEĽOVÁ
RUSÍNSKA OBRODA NA SLOVENSKU
ZDRUŽENIE INTELIGENCIE RUSÍNOV SLOVENSKA
VÁS POZÝVAJÚ NA C H M E Ľ O V S K É D N I C H L E B A
v rámci 11. folklórnych slávností Dni rusínskych tradícií.
Vo štvrtok 9.9. prebehne v Tabačke (Košice) vernisáž výstavy kolektívu autorov s názvom Rusnáci/Rusyns. Ide o fotografický - dokumentárny projekt o súčasnom a minulom živote, ľudí z rusínskej komunity,
ktorí boli nútení opustiť svoje domovy z dôvodu výstavby priehrady Starina.
Ювилей Здруженя и перши Дзень Русинох
Прешлого викенду, у Румуниї, у городзе Дева, отримана шветочносц з нагоди означованя дзешецрочнїци Културного здруженя Русинох у тей держави, як и перши Дзень Русинох Румуниї.
Začiatok 20. storočia sa pre celý kraj pod Makovicou začínal pomerne nádejne. Rozbehli sa viaceré dlho pripravované akcie, ktorých cieľom bolo zlepšiť život tunajších ľudí a obmedziť rýchlo rastúce vysťahovalectvo. Spomedzi nich najväčší efekt malo skvalitňovanie chovu dobytka a rozširovanie chovu
koní, najmä pre potreby armády. Všetko úsilie však zmarila prvá svetová vojna. Tá priniesla nielen samotnému Svidníku, Stropkovu či Bardejovu, ale aj prakticky všetkým obciam v ich okolí obrovské škody.
V sobotu ráno na odľahlom mieste v ochrannom pásme vodárenskej nádrže (VN) Starina v Národnom parku Poloniny našiel turista mŕtvu mladú ženu. Zrejme nelegálnu migrantku. Šokujúce je, že pritom len vo štvrtok zomrela v lesoch pod schengenskou hranicou rovnako stará migrantka. Obe telá boli na miestach, ktorými chodia turisti. Lesy pod schengenskou hranicou vydali v posledných dňoch otrasné svedectvá o ľudských drámach nelegálnych migrantov. V sobotu ráno prechádzal Bukovskými vrchmi, miestami nad VN Starina, turista. Na zemi zbadal nehybné ženské telo.
Korzárviac...Dažde z predošlých dní narobili poriadne problémy v obci Sulín. Cestári tu umiestnili značku o zákaze vjazdu do obce. Išlo o dočasné opatrenie kvôli vyplavenej rieke Poprad a zosuvom pôdy. Ľudia však o zákaze netušili a tak v obci darmo čakali na ranný autobus do práce, či do školy. Starostku Sulína škrie, že o značke ju nikto neinformoval. Inak by vraj o situácii informovala v obecnom rozhlase. Až do piatka rána bol vstup do obce zakázaný. Do školy, ani do práce tak ľudia necestovali. "Čakali sme na autobus, ale žiadny neprišiel. Nikto nám nič neoznámil, o ničom sme nevedeli," sťažovali sa ľudia, ktorí čakali na zastávke.
Korzárviac...Partia lešenárov z Tisinca (okres Stropkov) mala prednedávnom zaujímavú zákazku v Bratislave. Postavili najvrchnejšiu časť lešenia na veži Dómu svätého Martina.
Korzárviac...
Ľudový básnik Mikuláš (Nikolaj) Hvozda sa narodil 24. decembra 1926 v Ladomirovej v chudobnej roľníckej rodine. Jeho otec odišiel do Argentíny za prácou na 2 mesiace pred jeho narodením. So svojim otcom sa v živote nikdy nestretol. Vyrastal s mamou a svoje detské roky trávil v pravoslávnom kláštore. Tam sa vzdelával, získal všestranný rozhľad, čo mu pomohlo v jeho ďalšom živote.
Ignác Červeňák, jeden z hlavných predstaviteľov známeho dokumentu Marka Škopa Iné svety, zomrel v stredu na poludnie. Raper, spevák, komunálny politik, občiansky aktivista, ale i mnohonásobný recidivista žil v rómskej osade vo Svinej (okres Prešov). Ignác Červeňák umrel doma vo Svinej vo veku 46 rokov na zlyhanie vnútorných orgánov. Prednedávnom prekonal srdcový infarkt a na jeho zdravotný stav negatívne vplývala zlá životospráva.
Korzárviac...,,Люблю жыти в Мирошові, бо ту люди добры“…
Емотівны вступны слова суть вынятком з мирошівской гімны ,,Зашвіт солнце“, котры одзвучали премєрово на юбілейнім 20-ім рочнику русиньскых културных славностей в селі Вышній Мирошів свідницького окресу. Але подьме попорядку! Прекрасна хвіля притягла много людей іщі до прекраснішого села Вышній Мирошів, котре находить ся в северній части Низкых Баскідів приближні 13 км од Свідника і 23 км од Бардейова.
Občianske združenie My na hranici Európy z Uliča a BFE Lesko už niekoľko mesiacov aktívne spolupracujú v rámci projektu Agroturistika-šanca na rozvoj poľského a slovenského prihraničia. Počas jeho realizácie sa uskutočnil celý rad aktivít, ktoré približovali možnosti rozvoja hlavne agroturistiky v oboch štátoch. Výmenné pobyty, školenia a spoznávanie regiónov boli prínosom pre všetkých zúčastnených. Spoločný projekt bol ukončený v dňoch 7.- 8. augusta v poľskom Lesku. Účastníci projektu z Uliča sa zúčastnili medzinárodných trhov Agrobieszcady 2010.
Podvihorlatské novinyviac...Nôž sprevádza človeka od nepamäti, je jeho praktickým nástrojom, ale v súčasnosti má aj umeleckú hodnotu. Dôkazom toho, že tradícia remesla nožiarstva na Slovensku ešte nevymrela a má svojich pokračovateľov, bola aj výstava, ktorá sa pod názvom Keď ostrosť môže pohladiť dušu konala v dňoch 21. a 22. augusta v Čertižnom a Habure. Svoju tvorbu - ručnú výrobu nožov - tu prezentoval Michal Zozuľák zo Šale, rodák z Čertižného.
Začiatkom novembra si Michal Šmajda, známy rusínsky a ukrajinský folklorista a spisovateľ, pripomenie svoju požehnanú deväťdesiatku. Ad multos annos! Mnohaja lita, blahaja lita, majstre. V archíve Ústavu pamäti národa v Bratislave sa nachádzajú úradné záznamy, zápisy a hlásenia – správy z operatívno-administratívnej činnosti ŠtB (Štátnej bezpečnosti) aj o Michalovi Šmajdovi, jeho najbližšej rodine a príbuzných v podstate od 26. marca 1970 až do 7. júla 1988, ba aj neskôr. ŠtB ho v tom období mala pod stálou a viacnásobnou kuratelou, až drobnohľadom.
Podvihorlatské novinyviac...